SZOŠ | Ohliadnutie za Majstrovstvami sveta v orientačnej cyklistike 2018

V dňoch 5.-13. augusta 2018 sa v Rakúsku, v oblasti Waldviertel, uskutočnil svetový šampionát v Orientačnej cyklistike. Bojovalo sa o tituly v štyroch individuálnych disciplínach a v štafetách. Úvodnou disciplínou boli v utorok 7. augusta preteky s hromadným štartom. V stredu bola na programe stredná trať a vo štvrtok preteky štafiet. V piatok bol voľný deň. V sobotu sa rozdávali tituly v pretekoch na dlhej trati a poslednou disciplínou šampionátu boli v nedeľu preteky v šprinte. Slovensko malo svoje zastúpenie len v hlavnej mužskej kategórii. Matej Müller a Štefan Šurgan nastúpili vo všetkých individuálnych disciplínach. Vedením našej výpravy bola poverená Katarína Papugová.

Preteky s hromadným štartom prebehli v stredne kopcovitom teréne, v nádhernom borovicovom lese s hustou sieťou lesných ciest a chodníkov, rôznej kvality a viditeľnosti. Mapová náročnosť bola veľmi vysoká. Bez zastavenia bolo čítanie mapy často nemožné. Pretekári absolvovali tri okruhy. Všetky tri mapy dostali hneď na štarte, a menili si ich na povinnom úseku pri prejazde cieľovým priestorom. Po hromadnom štarte čakal na pretekárov asi 500 metrový úsek na mapový štart a následne dlhší postup na úvodnú, spoločnú kontrolu. Následné úseky trate boli rozfarstované až do záverečnej časti tretieho okruhu. V ňom bola od poslednej uzlovej kontroly trať pre všetkých opäť rovnaká a pretekárov zaviedla do inej časti priestoru než v predošlých dvoch kolách.

Terén bol skutočnou lahôdkou po orientačnej i cyklistickej stránke. Škoda len, že organizátori podcenili kresbu mapy, čo ovplyvnilo jej čitateľnosť, a tiež stavbu tratí, ktorá pri striktnom pravidle pohybovania sa len po cestách a chodníkoch, bez možnosti prebiehania lesom s nesením bicykla, bola často až zbytočne komplikovaným rébusom. Rovnako nešťastná bola aj tlač tratí a umiestnenie čísel poradia a kódov kontrolných stanovíšť na mape. Tieto nedostatky skomplikovali život nielen pretekárom, ale aj samotným organizátorom, nakoľko museli v cieli riešiť množstvo protestov.

Nasadenie pretekárov v hromadnom štarte sa riešilo podľa svetového rebríčka, kam sa pretekárom započítavajú štyri najlepšie výsledky za posledný rok. Matej Müller štartoval s číslom 39 zo 4. radu. Štart mu vyšiel podľa predstáv, prepracoval sa na prednejšie pozície, ale v postupe na piatu kontrolu na chvíľu stratil koncentráciu a nechal sa odviezť balíkom na inú farstu. Chybu sa mu nepodarilo hneď správne vyhodnotiť a tak stratil veľa času, kým si bol opäť istý kde sa nachádza. Zvyšok trate už len doťahoval čo sa dalo, ale stačilo to len na 56. miesto.

Štefan Šurgan nemá vo svetovom rebríčku dostatok pretekov. Štartoval z predposlednej 8.rady. Príležitosť prepracovať sa na lepšiu pozíciu videl v postupe na 2. kontrolu, keď ako jediný zvolil voľbu zľava. V snahe čo najrýchlejšie absolvovať tento postup a prepracovať sa na lepšie pozície však prehliadol odbočku, a stratil asi pol minúty. Na kontrole tak bol opäť na približne rovnakej pozícii ako predtým. Postupne sa prepracovával na lepšie pozície. Po prvom okruhu to vyzeralo nádejne. V polovici druhého okruhu sa ale nevyhol menšiemu zaváhaniu na 14. kontrolu a následne menšej chybe na 15. Stále bol v kontakte so skupinou pretekárov tesne pred ním. Na 17. kontrole však roztrhol reťaz. Prenitovanie trvalo približne 7 minút a koniec všetkým nádejam. Preteky dokončil v tréningovom tempe na 71. mieste

Stredná trať bola terénom porovnateľná pretekom s hromadným štartom, ale podstatne kopcovitejšia. K väčším kopcom sa pridalo ešte väčšie teplo, a tak bolo dôležité hlavne dobre rozložiť sily. Našli sa aj pretekári, ktorý kvôli teplu preteky vzdali. Kvalita mapy a stavby tratí bola tiež na podobnej úrovni ako deň predtým a tak opäť nechýbali ani protesty. Niekoľko pretekárov bolo diskvalifikovaných za neoznačenie kontroly v motokrosovom areáli, ktorej krúžok splýval s oranžovou farbou lúky, a bol prakticky nečitateľný. Nepomohli ani upozornenia na tento problém vyvesené na pred-štarte a štarte.

Matej Müller na strednej trati skončil na 37. mieste, čo bol nakoniec jeho najlepší výsledok na tomto šampionáte. Počas pretekov sa necítil veľmi dobre. Únava z predošlého dňa a veľké teplo si vybrali svoju daň. Orientačne náročnú trať ale zvládol celkom dobre. Nebyť zlej voľby na tretiu kontrolu, a chyby v postupe na piatu, mohol byť jeho výsledok ešte o niečo lepší.

Štefanovi Šurganovi vyšli preteky mapovo prakticky bezchybne. Darili sa mu správne voľby a na trati  takmer vôbec nechyboval. Vzhľadom k vysokým teplotám a náročnosti trate zvolil radšej voľnejšie tempo a v prípade potreby aj častejšie zastavoval pre správne mapovanie. V záverečnej časti trate ale zle vyhodnotil kresbu mapy, a zamenil si hlavnú vrstevnicu vykresľujúcu malé údolie medzi dvomi paralelnými cestami za oranžové prepojenie týchto ciest, ktoré umožňuje prejazd z cesty na cestu. Danú situáciu v tomto ťažko čitateľnom bode mapy správne vyhodnotil až v cieli po vyjazdení, keď sa opäť danou situáciou zaoberal. Následne šiel túto svoju chybu ohlásiť organizátorom. Časom by sa radil na 31. miesto s ktorým by bol v jeho momentálnej fyzickej kondícii určite spokojný. Bohužiaľ, musel byť diskvalifikovaný.

Vo štvrtok sa konali štafety. Naši pretekári si miesto nich užili voľný deň, nakoľko im chýbal tretí člen. Vzhľadom k vysokým teplotám si zvolili regeneráciu na ubytovaní, miesto fandenia priamo v centre pretekov. Podvečer absolvovali individuálny tréning.

Piatok bol na programe oficiálny voľný deň pred nasledujúcimi disciplínami. Vonku sa ochladilo na príjemnejšie teploty a aj zapršalo. O jedenástej pretekári absolvovali rozcvičovací tréning na mape modelového tréningu. Hlavnou náplňou bolo rozjazdiť sa na mape v mierke 1:15000 pred sobotnou dlhou traťou, nakoľko predošlé preteky sa konali na mapách v mierke 1:10000.

Terén dlhej trate bol avizovaný ako veľmi kopcovitý, ale pri dĺžke tratí bolo prevýšenie skôr stredne náročné. Väčšina stúpaní sa dala jazdiť v rýchlejšom tempe. Strmších stúpaní bolo podstatne menej než sme očakávali na základe skúseností z úvodných dvoch disciplín. Úvod trate bol mapovo aj psychicky veľmi náročný. Išlo sa väčšinou z kopca a po rovine. Vo zvýšenej rýchlosti bolo vybrať a správne realizovať postup na prvú kontrolu v hustej spleti ciest, a tiež dlhý postup na dvojku, bez zaváhania či zastavenia prakticky nemožné. Následne sa až do cieľa striedali rýchle, mapovo ľahké pasáže, kde bolo treba riadne šliapnuť do pedálov, s technickými pasážami, kde naopak bolo treba často priam "zatiahnuť ručnú brzdu".

Naši pretekári štartovali v skorších štartovných časoch. Štefan Šurgan bol nalosovaný automaticky vpredu, nakoľko vo svetovom rebríčku nemá dostatok bodov. Matej Müller si losovanie v prednej skupine vybral dobrovoľne. Chcel sa vyhnúť vyšším poobedným teplotám. Určitou nevýhodou oproti neskôr štartujúcim mohli byť nevyjazdené cesty a najmä často slabo viditeľné odbočky. Veľký rozdiel v tom však v konečnom dôsledku nebol. Podobné výkony podali obidvaja slovenskí pretekári. Nevyhli sa síce menším zaváhaniam, ale na trati podali kontrolovaný mapový výkon bez zásadných chýb, čo bolo ich cieľom. V očakávaní fyzicky náročnejšieho terénu než v skutočnosti bol obaja, hlavne v prvej polovici pretekov, zvolili možno až zbytočne voľnejšie tempo. V konečnom dôsledku by to ale na výrazne lepšie výsledky než dosiahli nestačilo. Matej skončil na 44. a Štefan na 46. mieste.  

Poslednou disciplínou bol šprint konaný vo vojenskom priestore. Z časti v lese a z časti v zástavbe kasární a hál. Úvodná tretina bola veľmi rýchla a jednoduchá, s dlhšími postupmi a pár voľbami. Zvyšok trate v zastavanom areáli, s kratšími postupmi medzi budovami, kde bola dôležitá hlavne plná koncentrácia pri maximálnej rýchlosti. Veľmi pekná a neskutočne rýchla trať. Škoda opäť nedotiahnutej kvality mapy v niektorých detailoch, respektíve stavby tratí, ktorá sa týmto problémovým miestam nevyhla, v snahe urobiť trať zbytočne náročnejšou, či zaujímavejšou. Tento jav bohužiaľ negatívne vplýval na stavbu väčšiny tratí na týchto majstrovstvách. Nečitateľnosť dôležitých detailov pre správne absolvovanie postupu stála veľa pretekárov dôležité sekundy.

V týchto pretekoch sa výrazne nechybovalo. Časové straty prinášali skôr menšie zaváhania v realizácii postupov vo vysokej rýchlosti, prípadne vo vyššie spomínaných úsekoch s nejasne čitateľnou mapou. Nevyhli sa im ani Matej a Štefan, ale v zásade po mapovej stránke zvládli preteky veľmi dobre a umiestnenie na 38. a 49. mieste sú skôr reálnym obrazom fyzickej formy, s akou na šampionát prišli.

Majstrovstvá sveta boli po organizačnej stránke zorganizované na veľmi slušnej úrovni. Výber terénov,  ubytovanie, strava a všetky ostatné základné veci fungovali ako mali. Občas sa vyskytli problémy s nedodržaním časového harmonogramu napríklad v rámci otváracích hodín úschovne bicyklov a podobne. Tie ale vyplývali zo spomínaných nedostatkov ohľadne kvality máp a stavby tratí, na základe ktorých museli organizátori riešiť množstvo protestov, čím sa dostávali do časového sklzu. Budúci rok budú Majstrovstvá sveta v Orientačnej cyklistike v Dánsku. Veríme, že budú zorganizované na najvyššej možnej úrovni po všetkých stránkach, a že aj naši reprezentanti sa predvedú v lepšej forme, a lepšími výsledkami ako v tomto roku.

Na záver, sme požiadali reprezentantov o zhodnotenie ich vystúpenia na týchto majstrovstvách. S akými očakávaniami sem išli, či ich naplnili, a aké sú ich plány do budúcnosti:

Matej Müller: S výsledkami a celkovo s mojím výkonom spokojný nie som. Príprava na tento vrchol sezóny bola o moc poctivejšia a tvrdšia ako minulý rok, no napriek tomu som sa na jednotlivých pretekoch necítil dobre, ako keby som mal „prázdne nohy“ a tiež moje mapové výkony boli dosť slabé. Mal som od seba veľké očakávania, čo pravdepodobne dobre nevplývalo na moje výkony. Treba na to čím skôr zabudnúť, dokončiť v zdraví sezónu a dúfať, že to bol dobrý odrazový mostík pred ďalším rokom.

Štefan Šurgan: Posledné roky som sa športu venoval viac ako tréner a organizátor, než ako pretekár v plnom tréningu. Preto moje očakávania neboli veľké. Po pár mesiacoch tréningu som odhadoval, že by som sa výsledkovo mohol pohybovať niekde okolo polovice štartovného poľa. Tiež som dúfal, že s trochou šťastia môžem pri veľmi dobrom mapovom výkone zajazdiť výsledok na hranici prvej tretiny. To sa mi takmer podarilo na strednej trati, čo boli asi najťažšie preteky tohtoročných majstrovstiev po fyzickej aj mapovej stránke. Bohužiaľ, v poslednej technickejšej časti trate, som už v dosť veľkej únave, zle vyčítal a vyhodnotil situáciu v mape a porušil pravidlá. Vďaka tomuto "skratu" som bol nakoniec diskvalifikovaný. Hlavným dôvodom mojej účasti bolo znova to po rokoch skúsiť na vrcholných podujatiach a zistiť či na to ešte mám. V najbližších sezónach by som sa chcel venovať tréningu serióznejšie, a zúčastniť sa ešte aspoň dvoch nasledujúcich Majstrovstiev sveta. V Dánsku v roku 2019 a Českej Republike v roku 2020.