SZOŠ | Máme majstra sveta!

Rozhovor s majstrom sveta v presnej orientácii Jánom Furuczom

Spolu s Majstrovstvami sveta v orientačnom behu prebiehali v Lotyšsku aj Majstrovstvá sveta v presnej orientácii (TrailO). Majstrovstvá sa uskutočnili v druhom najväčšom lotyšskom meste Daugavpils. Naši reprezentanti dosiahli na týchto majstrovstvách obrovský úspech, keď získali zlatú a striebornú medailu prostredníctvom individuálneho úspechu Ján Furucza. Preto sme si na rozhovor vybrali práve jeho.

Ako prebiehala tvoja príprava?

Príprava na tieto majstrovstvá v podstate začala už minulý rok, keď sme sa zúčastnili tzv. predprípravnych pretekov v Lotyšsku, aby sme lepšie pochopili priestory, mapy a spôsob stavby tratí.

Tento rok to ale vôbec nebolo jednoduché. V prvom rade sme sa museli sústrediť na organizovanie Majstrovstiev Európy v presnej orientácii. Organizácia nám vypĺňala v podstate všetok voľný aj nevoľný čas. Pred ME sme si dopriali iba dve sústredenia. Prvé v Slovinsku v Lipici na už tradičnom podujatí v marci. A počas veľkonočných sviatkov sme absolvovali sústredenie vo fínskom Turku.

Organizácia ME mňa osobne veľmi (najmä psychicky) vyčerpala a preto som sa čím skôr potreboval vrátiť do tréningového a pretekového procesu. Do začiatku MS som absolvoval veľké množstvo pretekov (prakticky každý víkend) a tréningov, ktoré sme si spoločne zabezpečovali v našom repre tíme.

Záverečnú intenzívnu prípravu som absolvoval vo Švédsku na pretekoch Oringen, potom som bol tri dni doma a cestoval som na preteky v Litve, ktoré sa uskutočnili tesne pred majstrovstvami. Do priestoru pretekov v Lotyšsku som pricestoval z našej výpravy ako prvý už v piatok, pričom som využil ponuku fínskej reprezentácie si zatrénovať v sobotu na ich tréningoch. Veľmi oceňujem ich prístup, napriek tomu, že sú najlepší na svete, nemajú problém zdieľať svoje kapacity s inými tímami. Pre mňa boli tieto tréningy obzvlášť dôležité, nakoľko som bol na týchto tréningoch najlepší z účastníkov (a to sa tréningu zúčastnili reprezentanti Fínska a Švédska, čo je absolútna špička v presnej orientácii), čo mi veľmi pomohlo zdvihnúť moje sebavedomie, aj keď som si bol vedomý, že to bol iba tréning.

V nedeľu sme už pokračovali s tréningami s mojimi kolegami a absolvovali sme prvý model, ktorý nám trochu poodkryl, čo nás čaká. V tomto smere nám veľmi pomáhal Paľo, ktorý sa síce zúčastnil iba jednej disciplíny TempO, ale inak pre nás zabezpečoval komplexnú tréningovú prípravu.

MS začínali v pondelok disciplínou TempO. Mohol by si nám ju trochu priblížiť?

TempO je disciplína, ktorú mám obzvlášť rád. Je to kombinácia orientačných schopností a ich uplatnenie v čo najrýchlejšom čase. Obvykle riešime množinu 4-5 úloh na stanovisku (počet stanovísk je okolo 5-6) v časoch pod 30 sekúnd, čo je veľmi krátka doba, ak do toho započítate, že ste mali zakrytý výhľad, takže obyčajne vstupujete do neznámeho priestoru, kde sa za pár sekúnd musíte zorientovať a vyriešiť všetky úlohy. Je to disciplína predovšetkým pre mladé a rýchle mozgy, ale zatiaľ sa mi darí s nimi slušne držať krok. V tejto disciplíne je možné uplatniť rôzne taktiky, nakoľko o výslednom poradí rozhoduje súčet časov a 30 sekundových penalizácii za každú nesprávnu odpoveď. Ideálne je byť rýchly a presný. My sa snažíme o rýchlosť a čo najmenší počet chýb a potom je tu ešte taktika byť bezchybný, ale za neúmerne dlhý čas, pričom toto je asi najmenej úspešné.

Počuli sme, že ste sa špeciálne pripravovali práve na túto disciplínu. Ako to vyzeralo?

Hlavnými ťahúnmi v tomto smere boli Dušan (Dušan Furucz, pozn. red.)  a Paľo (Pavol Bukovác, pozn. red.). Na internete našli čo najviac informácií o priestore pretekov, ktorým bola stará vojenská pevnosť. Google mapy, street view, rôzne videá z dronov a podobne. Paľo strávil veľmi veľa času prekreslením týchto informácií do orientačnej mapy v Ocad formáte. Dušan mal pripravený fascikel s cca 50 fotkami z celého priestoru pevnosti, mali pripravených viac ako 30-40 predpokladaných stanovísk pre kvalifikáciu a finále, pričom sa veľmi slušne trafili do reálnych tratí. A aby to ešte nebolo všetko, tak Ocad mapu prekonvertoval do 3D orientačného simulátora (Catching features) náš najmladší brat Peter (Peter Furucz, pozn. red.), takže sme sa po pevnosti v podstate prechádzali. Mne osobne to pomohlo rýchlejšie sa zorientovať v teréne, Dušan to pretavil do skvelého ôsmeho miesta, aj keď on chcel asi viac (hlavne ma poraziť J). Paľo má potrebnú rýchlosť, ale potrebuje ešte získať nejaké skúsenosti, aby to pretavil do ešte lepšieho výsledku, aj keď jeho 18. miesto je výborné. Ale ja verím, že jeho čas ešte len príde.

V TempO si získal striebornú medailu iba 4 sekundy za prvým. Bola to tvoja už tretia medaila z MS. Ako to celé prebiehalo?

Najprv bolo potrebné absolvovať kvalifikáciu. Z dvoch kvalifikačných skupín postupovalo do finále 18 pretekárov z každej skupiny. Po minulom roku, keď som postupoval do finále z posledného 18. miesta, som jemne upravil taktiku a plánoval som ísť trochu pomalšie na istotu. Celkom sa mi to darilo, až na jednu hlúpu chybu, keď som na chvíľku stratil koncentráciu na piatom stanovisku. Napriek tejto drobnej nekoncentrácii, výsledkom bolo bezpečné 5. miesto v B skupine, iba pár sekúnd za druhým miestom. Spolu so mnou postúpili do finále všetci moji kolegovia, čo dokázali iba ďalšie tri národné tímy.

Po prestávke na obed (v mojom prípade iba niečo ľahké – ovocie) sme skoro zmeškali karanténu, keď sme sa zahovorili s českými kolegami pri občerstvení a do karantény sme utekali a dorazili minútu pred uzavretím J Pred samotným finále som sa snažil čo najviac sústrediť. Prvé stanovisko som zvládol rýchlo a pocitovo bez chyby (správne odpovede vieme až po pretekoch). Najväčším problémom bolo druhé stanovisko, kde som ani tak nemal problém s riešením, ako s tým že rozdiel medzi meraním času na tablete a hodinkách (čas merajú dvaja rozhodcovia) bol až tri sekundy, čo je obrovská chyba pri 30 sekundovom čase. A to som ešte netušil ako sa to celé bude vyvíjať po absolvovaní preteku. Následne som mal veľký problém nebyť nahnevaný a sústrediť sa na ďalšie tri stanoviská. Po príchode do cieľa sa potvrdil problém, ktorý som očakával. Po manuálnom prepočte času (kvôli 3 sekundovej chybe) mi bolo jasné, že mám byť tretí o pol sekundy a nie druhý ako som pôvodne bol. Nakoľko mám fair play v krvi, tak som okamžite informoval usporiadateľa a advisorov, aby upravili výsledky. Bol som zmierený s bronzovou medailou, ale nakoniec usporiadateľ opravil chybu v meraní a výsledok upravil o pol sekundy v môj prospech, čo znamenalo moju druhú striebornú (tentokrát delenú) medailu, aj keď iba o 4,5 sekundy za prvým. Bolo to dosť stresové, ale o to bola väčšia radosť.

Len pre zaujímavosť, za posledné tri roky, vždy ten pretekár, ktorý bol na hranici vypadnutia (18. miesto) získal vo finále medailu, čo svedčí o veľkej vyrovnanosti v tejto disciplíne. V roku 2016 nór Lars Jakob Waaler bol zlatý, ja som minulý rok z posledného miesta získal bronzovú medailu. A tento rok získal zlatú medailu mladý fín Petteri Hakala, keď bol len dve sekundy od vypadnutia.

MS pokračovali disciplínou PreO. Čím sa to líši od TempO?

Dramatický rozdiel je predovšetkým v rýchlosti. Kým v disciplíne TempO sa celé preteky odohrajú počas niekoľkých desiatok sekúnd (bez započítania presunov), disciplína PreO poskytuje dramaticky viac času pre riešenie problémov. Problémy sú samozrejme zložitejšie. Na rozdiel od TempO sa preteky nedelia na kvalifikáciu a finále, ale uskutočňujú sa dva preteky v rôznych dňoch a výsledky sa spočítavajú. Dôležitou informáciou je fakt, že pri PreO sa počítajú tzv. body za správne odpovede a čas je len pomocný údaj, keď je potrebné rozlíšiť pretekárov s rovnakým súčtom bodov.

V tejto disciplíne sa ti zatiaľ na MS nedarilo. Tvoje najúspešnejšie poradie bolo iba 16. miesto. Čím to je?

Základným predpokladom sú dva úspešné preteky, čo sa mi zatiaľ v mojej krátkej reprezentačnej histórii nepodarilo. Buď som pokazil už prvé preteky alebo som neuspel v druhom dni, tak ako to bolo minulý rok, keď som bol po prvom dni na štvrtom mieste.

Priblíž nám tvoje pocity zo získania zlatej medaily?

Keď nad tým tak spätne rozmýšľam, tak základom úspechu bolo získanie medaily v TempO. Bol som kľudný, vyrovnaný, svoj osobný cieľ som mal vrchovato naplnený (veril som si do 10. miesta, ale moje sebavedomie na medaile príliš nemyslelo). Výsledkom bol bezchybný výkon v prvom dni, ktorý bol okorenený skvelou časovkou, ktorá slúži na rozlíšenie medzi pretekármi s rovnakými bodmi. Bez chyby bolo ale 11 pretekárov, pričom iba traja sme neurobili chybu na časovke, čo nám dávalo náskok cca 60 sekúnd pred ostatnými. Ďalších 15 pretekárov malo iba jednu chybu, takže možnosť získať nejakú medailu bola teoreticky otvorená pre 26 pretekárov.

Toto už ale bola pre mňa úplne odlišná pozícia. Šanca bola obrovská. Objavil sa veľký stres, ktorý sa prejavil hneď ráno, keď môj žalúdok nebol ochotný so mnou spolupracovať a odmietol raňajky. Veľmi som chcel uspieť, zlatá medaila bol môj veľmi tajný sen, ale samozrejme som realista, súperi boli skvelí, tesne za mnou dvaja medailisti v tejto disciplíne, takže nervozita bola obrovská. Našťastie po štarte ustúpila, časovku som pocitovo zvládol slušne, takže už som potreboval len vyriešiť 33 ťažkých problémov, aby som mal 100% istotu. Na rozdiel od väčšiny kolegov pretekárov, sa snažím problémy riešiť rýchlejšie ako je maximálny limit, nakoľko sa mi často stáva, že keď nad nejakým problémom rozmýšľam dlhé minúty, tak to obyčajne prekombinujem. Zo začiatku mi to išlo dobre, potom ale prišli kontroly 5, 7, 8 a 9 kde som sa zasekol na neobvykle dlhý čas. Našťastie (ale to som zistil až v cieli) som tieto problémy vyriešil správne, aj keď ma myšlienky na ne prenasledovali po celé preteky. Nebol som si vôbec istý svojím výsledkom. Podobný problém som ešte riešil na 20. kontrole, ale tiež sa mi ho podarilo zvládnuť. Trať druhého dňa sa skladala z dvoch častí, keď sme najprv vyriešili 26 úloh a potom sme po krátkej prestávke pokračovali zostávajúcimi 7 kontrolami, ktoré sa ale riešili v pieskovom lome na priamom slnku, kde teplota dosahovala viac ako 30 stupňov. Zrazu na mňa prišla kríza (asi nedostatok cukru), tak som rýchlo vytiahol čokoládovú tyčinku. Času som mal dosť, tak som to nechcel uponáhľať. Skoro som urobil hlúpu chybu na 29. kontrole (tyčinka ešte asi nezafungovala), keď som chcel dávať písmeno bez overenia si pozície zboku. Po podrobnej prehliadke som zistil, že to bolo veľmi ľahké „zero“, čo by ma nesmierne mrzelo v konečnom zúčtovaní.

OK, cvakám cieľ, následne advisorka kontroluje moje hodinky, či nie sú náhodou s GPSkom. V presnej orientácii totiž stále existuje staré nezmyselné pravidlo o použití GPS hodiniek, ktoré sa pritom nijako nedajú využiť. Ja som si ich našťastie vymenil s Paľom.

Vtom (ešte som si nevyčítal čip) ku mne pribieha náš farmaceutický kolega z Chorvátska Ivo a pýta sa ma na posledných sedem odpovedí. Ešte nerozumiem, ale odpovedám a následne mi Ivo gratuluje a hovorí „si majster sveta“ !!! Ako, čo, prečo, naozaj? Asi mi tečú slzy. Začínam mu rozumieť, po polke som bol bez chyby, to on vedel, keďže sme vyčítavali čip. Že vraj mám najrýchlejšiu časovku, takže nikto nemá šancu ma prekonať, keďže mám aj posledných 7 kontrol bez chyby. Síce je v teréne ďalších 20 najväčších súperov, ale už sú bez šance. Áaaaaaaa, som majster sveta. Počkať, počkať, ja som si ešte nevyčítal čip, čo keď som niečo zle orazil, ešte ma čaká 30 sekúnd pseudo stresu, ale po vyčítaní prichádza absolútna úľava. Podarilo sa, neuveriteľné je pravdou a čo je ešte najlepšie, tým že mám plný počet bodov, tak sa ma absolútne netýkajú problémy s námietkami a protestami, vždy budem mať plný počet. Áaaaaaaa, som majster sveta.

Všetci mi gratulujú, milujem našu komunitu, ktorá dopraje uspieť aj novej malej krajinke, ako je naše Slovensko. Síce sa ešte rieši námietka kvôli GPS hodinkám od švédov. Advisori to ale zvládajú s noblesou a dvaja pretekári dostávajú dôrazné upozornenie, ale my všetci veríme, že to prospeje k zmene tohto nezmyselného pravidla.

A potom prišlo vyhlásenie výsledkov. Slovenská vlajka v strede a počúvanie slovenskej hymny. Síce nám zahrali iba polovičku, ale je to nezabudnuteľný pocit, ktorý by som rád doprial všetkým.

A čo štafety? Na tento rok asi nebudeme v dobrom spomínať.

Máš pravdu. Štafety sme absolútne nezvládli. Asi sme príliš chceli, cítili sme sa ukrivdení po minulom roku, keď si myslíme, že sme mali uspieť, ale pre nás nevýhodné technické rozhodnutia nás odsunuli na nepopulárne štvrté miesto.

Všetci v tíme sme urobili nejaké chyby. U mňa už asi nastalo sebauspokojenie a nevedel som sa vybičovať k poslednému koncentrovanému výkonu. Nedarilo sa nám ani v jednej disciplíne. Robili sme chyby v PreO a aj v TempO. Ale možno je to aj na niečo dobré, možno je čas na sebareflexiu a možno potrebujeme, aby nás mladí začali viac naháňať ...

Ale vráťme sa k slovenským úspechom. Gratulujeme. Čo si myslíš, že je hlavným dôvodom tvojho úspechu?

Veľmi som chcel uspieť a urobil som pre to v posledných rokoch veľmi veľa. Mnoho ľudí si už nepamätá, že od mlada som robil klasický orientačný beh, čo je šport, ktorý mám stále veľmi rád. Bol som v ňom v mojom veku dosť dobrý, teda si to aspoň myslím. Potom mi bol tento šport zakázaný (asi v 16 rokoch), kvôli problémom so srdcom, ktoré sa vtedy a v podstate ani potom nedali finálne vyliečiť. Pre mňa ako mladého človeka to bol veľký zlom, nemohol som robiť to, čo som mal tak rád. Ja ktorý, ktorý súťažím vo všetkom čo sa dá (súrodenci by vedeli rozprávať), zrazu nemôžem robiť to, v čom som bol dobrý. Pribral som a na pár rokov som sa odlúčil z komunity. Potom som sa vrátil, rekreačne som sa snažil robiť čo mám rád a preniesol som svoju aktivitu ďalej do funkcionárskeho sveta. A zrazu prišlo niečo, čo mi dalo nový zmysel života. Presná orientácia je presne to, v čom som bol vždy (v mojej hlave) dobrý. Najprv som si síce myslel, že je to iba disciplína pre zdravotne znevýhodnených a pre starých. Neuveríte, že som dokonca dohováral Tomášovi Leštínskému, že prečo tým zdravotne znevýhodneným berie úspechy, ale potom som pochopil veľký integračný potenciál a možnosť sebarealizácie v tomto druhu orientácie. A zrazu sme zistili, že v tomto športe je možné súťažiť na vrcholných podujatiach a to bolo niečo čo mňa osobne inšpiruje a posúva vpred.

Pochopili sme, že pre úspech je potrebné získať čo najviac skúsenosti. Prakticky už 4 roky chodíme po celej Európe, pretekáme, skúmame ako to robia inde. Rozvíjame sa, hľadáme ako to robiť čo najlepšie. Má to ale samozrejme mnoho ale ... Rodinný rozpočet oberám o výrazné peniaze, ak poviem že ročne miniem na presnú orientáciu tisíce a tisíce eur, naozaj neklamem. Áno posledné dva roky nám čiastočne pomohol štát, keď sme po získaní zlatých medailí boli zaradení medzi tzv. TOP tímy a tým sa čiastočne uvoľnila záťaž na naše rodinné rozpočty. Pomáha nám SZOŠ, keď po našich úspechoch a zriadení sekcie presnej orientácii dostávame prostriedky na reprezentáciu Slovenska na majstrovských súťažiach. Prvé roky sme si to ale kompletne financovali sami.

Ale čo je najdôležitejšie, bez podpory mojej rodiny by toto všetko bolo absolútne nemožné. Za posledné roky moja takmer všetka dovolenka išla na prípravu a účasť na vrcholných podujatiach. Za posledné mesiace som sa s mojou rodinou v podstate videl iba večer, keď som prichádzal domov z práce. Všetky víkendy som niekde preč, čo je veľmi veľký tlak na moju rodinu. Napriek tomu sa moja manželka z mojich úspechov veľmi teší, o deťoch ani nehovoriac, ale ja tuším, že niekde v hĺbke chce, aby som s tým skončil ... A možno že po zlatej medaile sa už ten čas aj blíži ...

A čo reprezentácia v ďalšom roku?

Osobne si myslím, že prichádza čas, keď sa objavujú mladší pretekári, ktorí nám začínajú šliapať na päty, čo je určite dobré. ME u nás, ukázali veľký potenciál, ktorý ale potrebujeme podchytiť. Dobrou správou pre reprezentáciu je to, že máme o jedno miesto viac pri účasti na MS v Portugalsku, nakoľko majster sveta má automatickú účasť nad zadané kvóty. Čoskoro zverejníme kritéria a boj môže začať ...

Ako to vidíš ďalej s presnou orientáciou na Slovensku?

Radi by sme všetkých presvedčili, že presná orientácia je šport naozaj pre všetkých a má výborný integračný potenciál s hendikepovanými športovcami. Začíname rozvíjať spoluprácu so  zdravotne znevýhodnenými športovcami, ktorí by mohli rozšíriť naše rady a pomôcť prezentovať náš šport smerom k verejnosti.

Vo svete sa očakávajú zmeny, ktoré by presnú orientáciu mali posunúť viac k mladým ľudom. Áno my vieme, že TempO disciplína je dynamická a že PreO je v podstate nudné pre väčšinu orienťákov. Predpokladáme zavedenie novej disciplíny PreO šprint, kde by sa mali uplatňovať mladí ľudia. V podstate ide o to, ako dostať rýchle myslenie aj do PreO disciplíny. Štandardne je na riešenie problémov v PreO veľmi veľa času. Maximálny čas sa vypočítava tak, že pre každý problém sa počítajú tri minúty plus za každých prejdených 100 metrov tiež tri minúty. Nová disciplína predpokladá trate s veľmi krátkymi vzdialenosťami, napr. len 100 alebo 200 metrov a hlavne len 1 minútu na problém, čo celkovo dramaticky zníži čas napr. z dvoch hodín len na cca 20-30 minút a tým sa aj disciplína PreO môže stať dynamickejšia a príťažlivejšia. A prvýkrát sa bude dať tento formát vyskúšať v Prahe popri Európskom pohári v presnej orientácii, kde sa zároveň koná aj svetový pohár v orientačnom behu. Dušan tam pripravuje ukážkovú trať, ktorú si bude môcť ktokoľvek vyskúšať. Zároveň sa s bratom snažíme o posunutie presnej orientácie viac ku klasickým orientačným bežcom (Dušan je členom IOF trailovej komisie a ja som členom IOF trailovej atletickej komisie). Máme teóriu, že kvalitný orientátor má byť schopný uspieť aj v presnej orientácii, čoho my sme dobrým príkladom.

Osobne si myslíme, že tak ako je pre nás, trénovanie klasického orientačného behu prínosné pre úspech, tak rovnako aj tréning presnej orientácie môže byť vhodný pre úspech v orientačnom behu. Keď si spomeniem na svoju mladosť, tak bežnou súčasťou našich tréningov boli aj prechádzky po lese, kde sme sa snažili podrobne vnímať vzájomný vzťah terénu a mapy, čo je v podstate presná orientácia.

Ďakujeme za rozhovor

Aj ja ďakujem za možnosť odprezentovať svoje pocity z nášho úspechu. Viac fotografií a tiež mapy nájdete v galérii.

Pripravil Dušan Furucz, reprezentačný tréner SR v presnej orientácii