Oznamujeme orientačnej verejnosti, že včera 21. mája nás vo večerných hodinách po dlhej a zákernej chorobe vo veku 70 rokov navždy opustil Juraj Šútor, zakladateľ orientačného behu v Zázrivej, dlhoročný tréner mládeže, rozhodca a čestný člen SZOŠ.
Posledná rozlúčka s Jurajom bude v pondelok 25.5. 2020 o 13:00 hod. v krematóriu v Žiline. Parte
Spomienka jeho najúspešnejších zverencov , Jozefa Polláka a Mariána Dávidíka.
"V skorých sedemdesiatych rokoch sa do Zázrivej prisťahoval učiteľ z Bratislavy s manželkou. Príchodom mladej krvi do učiteľského zboru, prišla s ním pre deti krásna športová zábava - orientačný beh. Šport stvorený pre prostredie, v ktorom Juraj začal napĺňať svoj trénerský sen. Dá sa bez nadsázky povedať, že pobláznil množstvo detí z dediny. Svojej činnosti dal pravidelný rytmus, s veľkou ambicióznosťou sa pustil do mnohých činností, ktoré s orientačným behom súviseli. Organizoval tréningy, prekresľoval ručne prvé zázrivské mapy, sprevádzal svoj tím po pretekoch. Okrem výborných výsledkov, ktoré od začiatku so svojimi zverencami na celoslovenských, ale aj československých, či dokonca medzinárodných pretekoch dosahoval, sa Zázrivá čoskoro dočkala organizácie prvých celoslovenských pretekov. Veľkou nevýhodou jeho pôsobenia v Zázrivej z pohľadu rozvoja oddielu bol odchod jeho zverencov po absolvovaní ZŠ za štúdiom do iných kútov Slovenska. Napriek tomu stále s trpezlivosťou privádzal k nášmu športu ďalšie a ďalšie deti. Organizoval autobusové zájazdy s mládežou, ale aj so staršími odchovancami po celom Slovensku. Možno aj vďaka vášni, ktorou orienťák pre neho bol, bol pre nás všetkých pánom! učiteľom. Nemal rád, ak sa niekto v pondelok vyhováral v škole, že bol cez víkend na pretekoch. Bol náročný k sebe, ale aj k svojmu kolektívu. V každom prípade tak ako k svojim zverencom, tak aj k ostatným žiakom bol vždy spravodlivý.
O jeho zdravotnom probléme som sa dozvedel asi pred 3 rokmi. Nechcel so zákernou chorobou svoj súboj prehrať. Bojoval statočne, žiaľ, súboj prehral.
Česť jeho pamiatke!"
Jozef Pollák
Je to pre nás ktorí sme ho poznali, veľmi smutná správa.
Mám na neho len tie najlepšie spomienky. Bol veľmi prísny. Čím sme boli lepší v behu, či v škole, tým bol na nás prísnejší, ale zároveň spravodlivý. Vždy sme chodili plný autobus na preteky, či už na Slovensku, alebo do Čiech. Bol autorita, veľká autorita. Málokedy chválil, veľmi málo, ale keď mal dôvod bola to vždy úžasná pochvala.
Určite jeden z najväčších trénerov a pedagógov akých som stretol.
Česť jeho pamiatke!
Marián Dávidík
Čítať ďalej